Jeden z možných výkladov priniesol Štefan Hríb v editoriale najnovšieho vydania časopisu .týždeň: "...manželstvo muža a ženy a výchova detí v takejto rodine je tisícročiami overené dobro, ktoré nesie nespochybniteľné ovocie. A keďže si nemyslím, že dobré, overené veci sú na to, aby sa prekonávali, držím sa tejto tradície." Myslím, že s uvedeným pohľadom na rodinu sa stotožní väčšina konzervatívcov. Skúsme sa však teraz bližšie pozrieť na ono „tisícročiami overené dobro“ a položme si otázku, či model nukleárnej rodiny (otec, mama, deti), ako ju poznáme dnes, môžeme skutočne nazvať "tradičným".
Stephanie Coontz, prednášajúca na The Evergreen State College, má na vec zrejme trochu iný názor: "Nič také ako tradičná rodina neexistuje. Rodina počas histórie vývoja ľudského druhu nadobudla takmer každú predstaviteľnú podobu." O čom táto americká historička hovorí? Tradičná rodina je predsa to, ako vždy žili ľudia v minulosti!
Vedecké výskumy z oblasti antropológie, archeológie a histórie ukazujú, že celá vec je trochu zložitejšia. Pokiaľ sa totiž rozhodneme argumentovať akýmsi modelom "tradičnej rodiny", musíme si najprv stanoviť kritéria, na základe ktorých niečo považujeme za "tradičné".
Ak si povieme, že tradičné je to, čo v histórii ľudského druhu fungovalo najdlhšie, prídeme na to, že naprostú väčšinu nášho vývoja (cca 95 percent našej histórie) sme prežili ako lovci a zberači žijúci v malých skupinách, v ktorých bol rodinný život usporiadaný inak ako je tomu dnes. Ako vyzerala "tradičná rodina" v tých časoch popisuje psychológ Christopher Ryan vo svojom bestselleri Sex at Dawn: "Obraz, ktorý dokážeme poskladať z rôznych útržkov svedčí o tom, že lovci a zberači žili v skupinách, v rámci ktorých sa spoločne starali o všetky deti. Pre dieťa bol pravdepodobne každý muž "otcom" a každá žena "matkou". Je dokonca pravdepodobné, že verili v to, že viacero mužov môže byť biologickými otcami toho istého dieťaťa. V rámci skupiny ľudia vzájomne zdieľali všetky veci a sexualita bola jednou z nich.“
Takto nejak vyzerala tradičná rodina po väčšinu ľudskej histórie. Dnešní konzervatívci by čosi podobné zrejme označili za zvrátené či perverzné. Je zrejmé, že ich konzervativizmus nesiaha až tak ďaleko. Pozrime sa teda na staré biblické časy.
"Kresťanská morálka je síce prísne monogamná, ale biblické príbehy Starého zákona nás zásobujú inými historkami. Praotec Abrahám, patriarcha Jákob, kráľ Dávid aj múdry kráľ Šalamún boli povestní polygamisti. Kráľ Šalamún obhospodaroval vo svojom háreme dokonca 300 žien. Biblia o ňom hovorí, že bol najmúdrejší z múdrych." tvrdí český sexuológ Radim Uzel.
Predpokladám, že ani tento biblický model rodiny by naši konzervatívci nepovažovali za "tradičný", aj napriek tomu, že z hľadiska existencie ľudstva sa tu už jedná o pomerne nedávnu históriu.
Ako je to teda s tradičným manželstvom v európskom kontexte?
"Pre moderného človeka je manželstvo posvätením romantickej lásky medzi mužom a ženou. Nikde v histórii však nenájdeme spoločnosť, ktorá by mala stabilný manželský model postavený na romantickej láske." hovorí Judith Stacey, profesorka sociológie na New York University a zakladajúca členka súčasných štúdii rodiny. A pokračuje: ”V európskej histórii romantická láska medzi zosobášenými pármi spravidla neexistovala. Ľudia, ktorí sa brali nemali veľmi na výber, pretože to bola rodinná dohoda. Väčšina našej histórie je o vytváraní rodinných väzieb, chránení pozemkov a majetku.“
Dnes sa na "tradičné praktiky" sobášenia detí v Indii pozeráme so zdesením. Podobnú históriu však prekonalo aj európske manželstvo, pár storočí dozadu bolo aj v našich podmienkach obchodnou dohodou dvoch rodín, pričom hlavným kritériom bol ekonomický profit. Je toto ten tradičný model manželstva, ku ktorému sa chceme vrátiť?
Exkurz do dejín manželstva by mohol pokračovať ďalej, ale aj spomenuté stačí na to, aby sme sa zamysleli či pojmy "tradičná rodina" a "tradičné manželstvo" nezneužívame, resp. nezaobaľujeme do nich naše vlastné predsudky.
Rodina a manželstvo sa vždy vyvíjali a vyvíjajú, tak ako sa vyvíja celá spoločnosť. Ak chceme zaujať adekvátny postoj k prebiehajúcim zmenám, nemali by sme vychádzať z predsudkov, ale z vedeckého poznania, ktoré máme v súčasnosti k dispozícií. Naprostá väčšina odborníkov sa zhodne, že výchova detí v homosexuálnych alebo lesbických rodinách nepredstavuje problém.
Český psychológ Jiří Šípek nepozná žiadnu štúdiu, ktorá by dokazovala, že by v rodinách s dvoma rodičmi rovnakého pohlavia nemohol vyrásť kvalitný človek. Rovnaký názor má americká psychiatrička Nanette Gartell: "Existujú kvalitné štúdie trvajúce už 18 rokov, ktoré dokazujú, že rodičia rovnakého pohlavia môžu byť rovnako dobrými rodičmi, ako rodičia opačného pohlavia“ a dodáva „zo štúdii o starších deťoch, ktoré boli vychovávané lesbickými mamami alebo gay otcami vieme, že pravdepodobnosť ich homosexuálnej orientácie sa neodlišuje od bežnej populácie."
Myslím si, že je načase aby sme sa aj u nás na Slovensku prestali oháňať efemérnym pojmom "tradičná rodina" a začali k tejto téme skutočne odbornú a vecnú diskusiu. V čase, kedy sa stále viac heterosexuálnych manželstiev končí rozvodom, tu máme malú skupinu ľudí, ktorí sa dožadujú manželstva a my im povieme "vy ste problém pre tradičnú rodinu". Nie je to aburdné?
