Pravicový a zelený – stredoeurópska úchylka?

Autor: Matúš Ritomský | 18.2.2010 o 15:37 | (upravené 18.2.2010 o 15:59) Karma článku: 15,66 | Prečítané:  3314x

Blog o tom prečo človek, ktorý vyznáva hodnoty solidarity, pomoci slabším a úcty k prírode volí pravicové strany. A tiež o zhubnom vplyve inštitucionalizovanej byrokracie na hodnotné ideály.

K napísaniu blogu ma inšpirovala krátka poznámka môjho priateľa na Facebooku, ktorý komentoval moje aktivity (vydávanie časopisu Kruh života) slovami „pravicový zelený – stredoeurópska úchylka“. Narážal tým na to, že témy, ktorým sa venujem, sú v západnom svete zväčša súčasťou agendy ľavicových strán, zatiaľ čo ja sa otvorene priznávam k tomu, že dlhodobo patrím medzi pravicových voličov.

Nebolo to po prvý krát, kedy sa mi snažil niekto vysvetliť, že s mojim hodnotovým rebríčkom a životnými prioritami by som mal politicky smerovať skôr k ľavici. Rozhodol som sa preto zhrnúť dôvody, prečo sa naľavo necítim dobre.

Od svojej mladosti sa pohybujem medzi ľuďmi z tretieho sektora, neziskových organizácií a aktivistických skupín, ktoré sa venujú pomoci slabším, presadzovaniu práv menšín, ochrane prírody a zvierat. Hodnotovo sa cítim s týmto svetom  spriaznený – citlivo vnímam témy ako rasizmus, homofóbia a xenofóbia, nevšímavosť a ľahostajnosť k problémom druhých, kruté zaobchádzanie so zvieratami, neúctu k prírode a životnému prostrediu.

Aj vďaka práci v tejto oblasti som mal možnosť vidieť, akú silu a reálny význam môže mať iniciatíva jednotlivcov, odhodlanosť ľudí meniť veci k lepšiemu. Na druhej strane som však tiež zažil zhubný vplyv štátnych peňazí na pekné myšlienky a ideály.

V minulosti som mal možnosť pracovať v istej inštitúcii (nebudem menovať, aby to nevyznelo ako ohováranie), ktorej náplňou bolo pomáhať rodine. Vznikla na objednávku štátu a fungovala vďaka slušnému balíku peňazí pochádzajúcich zo spoločných daní. Neskôr som pracoval v mimovládnej organizácii založenej na opačnom princípe – na iniciatíve ľudí a zaobstarávaní peňazí z fundraisingu a dobrovoľných príspevkov. Rozdiel v efektivite týchto dvoch organizácií, ktoré obe majú slúžiť pre dobro spoločnosti, bol obrovský. V prvej čakali na peniaze a potom rozmýšľali ako ich minúť, v druhej tvrdo pracovali, aby peniaze zohnali a mohli fungovať a vykonávať prospešné aktivity. Výsledky boli samozrejme neporovnateľné – v prospech druhého modelu.

Prečo o tom píšem? Tieto dva modely fungovania majú podľa môjho názoru veľa spoločné s ľavicovými a pravicovými predstavami o fungovaní spoločnosti.

V ľavicových kruhoch vidím neustálu tendenciu k podpore byrokracie a vytváraniu kadejakých inštitúcií, živených peniazmi daňových poplatníkov. Na opačnej strane vidím skôr dôveru v iniciatívu jednotlivcov, k občianskym štruktúram, ktoré v slobodnej spoločnosti vznikajú odspodu, nezávisle od štátu a ich hnacou silou nie je štátny rozpočet, ale skutočná sila ideálu a presvedčenia.

Aby som bol trochu konkrétnejší, uvediem jeden príklad – Lesoochranárske združenie VLK zachraňuje lesy na Slovensku tak, že od podporovateľov zbiera peniaze a za tie potom odkupuje územia, na ktorých necháva prírodu fungovať bez ľudských zásahov. Táto iniciatíva je pre mňa ukážkovým príkladom pravicového prístupu, kedy v spojení inštitútu súkromného vlastníctva a entuziazmu množstva ľudí s podobnými hodnotami vzniká efektívna cesta ako chrániť prirodzené lesy.

Ľavicový prístup by vyzeral asi takto – ideme chrániť lesy, vyčleňme zo štátneho rozpočtu balík peňazí, založme nejakú byrokratickú inštitúciu, ktorej pridelíme právomoci... A živo si viem predstaviť, ako príbeh pokračuje – mizerná efektivita, vysoká korupcia a rozkysnutí úradníci, rozlezení na štyroch poschodiach nejakej administratívnej budovy

Nie je ťažké pochopiť, prečo mi je prvý model sympatickejší. Nie len pre jeho vyššiu efektivitu, ale tiež preto, že taký model skutočné hodnoty kultivuje a podporuje – vyžaduje si obetavosť, iniciatívu ľudí, ochotu prispieť na dobrú vec, podporuje občiansky zápal a angažovanosť. Druhý model naopak každý ideál veľmi rýchlo potopí v bahne plytvania a korupcie.

Dalo by sa rozprávať ďalšie príbehy, aktuálne napríklad o tom, ako veľké peniaze z fondov Európskej únie krivia charakter niektorých mojich známych, ktorí pracujú v inak sympatických mimovládnych organizáciách.

Ale keďže to by bolo na dlho, pokúsim sa radšej o nejaké zhrnutie.

Keď sa ma ľudia pýtajú prečo s mojimi hodnotami volím pravicu, vravím im – práve preto.

Pretože mi nie je ľahostajný osud slabších, znevýhodnených a diskriminovaných a štve ma, že peniaze, ktoré sa od daňových poplatníkov vyberajú pod zámienkou pomoci pre týchto ľudí, miznú v byrokratickom štátnom aparáte (a to nie je príbeh iba o Ficovom Slovensku, podobné problémy s neefektívnosťou štátnych a byrokratických riešení majú aj v iných západných krajinách).

Pretože mi nie je ľahostajný osud zvierat, prírody a životného prostredia a štve ma, keď sa štátne inštitúcie tvária, že tieto problémy riešia a pritom nerobia nič, iba dookola organizujú všelijaké nezmyselné konferencie, vydávajú kadejaké zborníky, ktoré nikto nečíta a hlavne vymýšľajú spôsoby, ako vydokladovať vynaloženie pridelených peňazí.

Na základe mojich životných skúseností občianska angažovanosť, každodenná iniciatíva ľudí, ktorým nie sú ľahostajné problémy dnešného sveta idú viac dohromady so snahami o obmedzenie štátnej byrokracie, ako s ďalším inštitucionálnym plytvaním.

A hlavne - predstava, že čím viac problémov za bežného človeka bude riešiť štátny aparát, tým lepšie, je v priamom rozpore s mojimi ideálmi o podpore iniciatívy bežných ľudí, ktorí najlepšie vedia čo ich trápi a často dokážu nájsť lepšie riešenia ako štátni byrokrati.

Preto toto všetko je mojim „zeleným“ ideálom bližšia politika pravice.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Fiľo: Moja chyba? Ružomberský futbal, mohli sme za to mať veľkú fabriku

Milan Fiľo otvorené rozhovory nezvykne poskytovať.

SVET

Skutok sa nestal? Trump môže omilostiť seba aj blízkych

Americký prezident čelí piatim vyšetrovaniam.

KOMENTÁRE

Trump je ako Mečiar, chváli sa amnestiou

Mám neobmedzenú moc amnestovať, vyhlásil prezident.


Už ste čítali?